Každoročný štefanský výstup na Portáš sa tento rok presunul na Boží hold, keďže niektorým to 26. nevyhovovalo. No tento výstup robí výnimočným kolektív, takže na dátume až tak nezáleží. Stretávame sa všetci v Prosnom, kde sa samozrejme nalieva už prvý a takto posilnený sa skladáme do čo najmenšieho počtu áut. Keďže Jarko zrejme dostal na Vianoce špeciálne zvukové efekty do auta, rozhodneme sa, že to jeho ostane dole. Presúvame sa do Ráztoky pod vlek, odkiaľ ideme už pešo. Chalani zapínajú vianočné darčeky v podobe nejakých stopovacích čínskych zariadení a vydávame sa hore. Cestou nahor je síce teplo, no niektorým nie dosť a tak sa zase vyberá fľašťička na kolovačku
Cestou sledujeme krásny prechod od blata, cez zamrznutú pôdu až po sneh, ktorého je na hrebeni miestami až 10 cm. Tu už sú samozrejme aj fanatici-bežkári, hoci na môj vkus podmienky na bežkovanie nie sú. Keďže chata Portáš býva otvorená len od piatku do nedele, prechádzame na Kohútku
Tam nás tiež nepotešia, keďže majú zatvorené, a nakoniec končíme v chatke „kurník“ (či tak nejako). Dáme Kyselicu a ideme dole. Cestou naspäť cez Portáš stretneme Miša, ktorý nám spraví spoločnú fotku (a nebol by to Braňo keby niečo neurobil 🙂
Ideme pomaly dole, občas sa šmýkame, občas skáčeme potok, a pri tom debatujeme o tom čo je nové, čo máme v pláne alebo len tak veselé príhody.
Po príchode k autám sa ešte dohodneme, že sa stretneme u Štefana. Ten nás pozve do novej „trucovne“, ako to volá jeho Zuzka, kde pokračujeme vo všetkom začatom. Zrazu sa zotmie a krásny deň je za nami. No určite stál zato, a tí ktorý neboli môžu len banovať, lebo takéto „akcošky“ nie sú každý deň
Michal
