Nebol si? Nemohol si? Nechcel si – odradilo Ťa počasie? Zvažoval si? Okrem tých prvých troch možností som bola na tom podobne. Hm, Baranec? Ale veď prečo nie, to dám ľavou zadnou. Ale v prípadnom mraze, ľade, blate, hm, či na Veľký piatok?
![](http://www.spektrumsz.sk/wp-content/uploads/2024/03/baranec2017_1.jpg)
![](http://www.spektrumsz.sk/wp-content/uploads/2024/03/baranec2017_2.jpg)
Po výdatných raňajkách sme sa vydali na výstup. Asi v polke výstupu (Holý vrch 1715 m.n.m.), kedy sa už začal objavovať čerstvo napadaný sneh, sme si spravili prestávku. Náš hlavný vodca Štefan už tradične narazil súdok piva a potužili sme sa na cestu. Kto ešte nemal štucne, tak si ich natiahol a vydali sme sa k zahmlenému vrcholu – Barancu. Ja ako skalný amatér som si radšej dala mačky z nemenovaného obchodu v PB za 5 eur, ktoré našli svoje uplatnenie.
![](http://www.spektrumsz.sk/wp-content/uploads/2024/03/baranec2017_3.jpg)
![](http://www.spektrumsz.sk/wp-content/uploads/2024/03/baranec2017_4.jpg)
![](http://www.spektrumsz.sk/wp-content/uploads/2024/03/baranec2017_5.jpg)
Vyrážame ďalej. Trasa už v kosodrevine po príjemne stúpajúcom hrebeni výrazne opeknie a tak sa chvíľami naskytne pohľad aj na tých pred nami, aj na samotný vrchol. Tento krásny pocit zrazu prepadol poriadny „jarný vánok“, ktorý nám „spríjemňoval“ cestu až na vrchol. V mliečnej hmle a už v slimačom tempe sme dorazili do cieľa (2184 m.n.m.). Tam nás na moje prekvapenie s úsmevom na tvári čakal Štefan, ktorý vyniesol druhý súdok piva. Šľahačku z tekutého chleba odfukovalo všetkými smermi, ale ten pocit radosti zo zdolaného vrcholu bol na nezaplatenie. Ako hrdí turisti sme si zdokumentovali našu námahu a niektorí si rýchlo prezliekli mokré oblečenie, iní dúfali, že neprechladnú.
![](http://www.spektrumsz.sk/wp-content/uploads/2024/03/baranec2017_6.jpg)
![](http://www.spektrumsz.sk/wp-content/uploads/2024/03/baranec2017_7.jpg)
Po pár minútach sme sa vydali na cestu späť. Posilneným nám to šlo dole skoro samo. Opäť sme sa zastavili na Holom vrchu, kde sme vyprázdnili „odložené zásoby“ a zvyšok batohu, čo malo na niektorých aj svoj vplyv. Nakoniec sme sa všetci úspešne, niektorí aj s pomocou druhých, vrátili na chatu Kožiar, kde sme si pozdieľali naše zážitky a dali niečo dobré pod zub.
Mária a Jardo