Okrem pomoci pri organizovaní rôznych športových akcií sme sami aktívny športovci. Aj keď, už nie v Top forme, ale stále aktívny. S minimom natrénovaných kilometrov ste už ale nútení vyberať si akých pretekov sa zúčastníte. A keďže sme traja dlhoročný kamaráti a spolujazdci na rôznych bikových maratónoch, vieme , že spolu sme silný tím. Teda aspoň na dvadsaťštyri hodinovku horských bicyklov. A keďže sa jazdí štvorica, museli sme zohnať štvrtého parťáka. Nakoľko sa v tomto termíne konali aj cestné preteky a naša nádej a ťahúň tímu Michal jazdí hlavne cestu, poprosili sme Romana či by s nami nezabojoval o víťazstvo (nie, nie sme žiadny trochári 🙂
Logistiku máme za tie roky zvládnutú a tak v piatok spolu s rodinkou rozložíme stany v zázemí dvadsaťštvorky v Camping park Karpaty Kuchyňa. Aj napriek obmedzenej kapacite kempu (cca. 100 súťažiacich) v piatok neskoro večer nachádzame perfektné miesto hneď vedľa kamarátov z Lednických koní a suseda aj do ďalších dvadsaťštvoriek Jána, ktorý jazdí sólo a tak mu môžeme sem-tam s niečím pomôcť a nachystať. Keď je zázemie pripravené, zvítame sa ešte s kamarátmi (je to jedna veľká rodina) a odchádzame ku švagrovi do Stupavy kde sa stretneme so zvyškom tímu kde pri grilovaní a dopĺňaní vitamínov a minerálov, kujeme taktiku na nasledujúci deň.
Okolo desiatej ráno sa vraciame do zázemia kempu kde to žije. Ale nie tak ako ste zvyknutí z maratónov alebo XCéčiek. Pekne pomaly, keďže väčšina tu spala, nikto sa nikam neponáhľa , veď na súťaženie bude času dosť. Bez akejkoľvek nervozity známej z maratónov sa Braňo stavia na štart zavádzacieho kola. Ide sa pomaly za zavádzacím jazdcom. No. Pomaly. On totiž prvý jazdec nebol nikto iný ako „Citrón“ minuloročný majster SR v 24 hodinovke. A tak už v prvom kole je peletón jazdcov pekne potrhaný. Pre tých, ktorý nevedia ako to asi chodí, dám vysvetlenie. Po trati jazdia rôzne výkonnostný jazdci. Najpomalšou skupinou sú sólo jazdci. To sú ľudia, ktorí to nemajú v hlave v poriadku. Prepáčte, vlastne, oni to musia mať v hlave úplne zrovnané. Viete si predstaviť jazdiť 24 hodín v kuse? Nie len tak výletným tempom. Elitný jazdci jazdia len o málo horšie časy ako lietajúci štvorkári! 24 hodín! No, ako som písal, po trati doslova lietajú štvorkári-nie zle učiaci sa študenti-ale členovia štvorčlenných družstiev. A niekde s časmi medzi nimi sa pohybujú členovia dvojčlenných družstiev.
Braňo si dal svoje dve úvodné kolá a striedal. Keďže sme si večer dohodli taktiku po dvoch kolách, na trať vyrazil Jarko, po ňom ja. Trať v Kuchyni je technicky nenáročná a rýchla, po širokých cestách a lúkach. Ideálna trať na začiatok série. Roman, ktorý má z nás najmenšie skúsenosti s pretekaním strieda zatiaľ po kole. Do noci sa naháňame s kolegami z Lednických koní o prvé miesto. No skúsení jazdci by vám povedali, že 24ka sa vyhráva v noci. Nahodiť svetlá a ide sa. Keďže v noci už niečo málo strácame a naše úbohé telesné schránky si potrebujú tiež oraziť, Roman začína jazdiť tiež po dve kolá.
Najkrajšia časť dvadsaťštvorky je ráno. Môj svokor s úsmevom na perách vždy hovorí „ Kytky smrdí, ptáci řvou, už abych byl v hospode“ Pri východe slnka sú vtáci takí hlasní, do toho ten ranný vzduch,… zrazu vás to strašne baví. Naša strata v noci trochu narástla ale čaro tohto preteku je v tom, že ciel je o 12:00. Takže ráno o siedmej je ešte 5 hodín do cieľa! 5 hodín kde si musíte dať pozor na defekt, pád, roztrhnutú reťaz,…. Ráno vyťahujem gril, hodím naň pár mäsiek a už to rozvoniava po kempe. Náš sused (sólo) sa chvíľu natiahne na stoličku, že spočine. Ponúkam mu porciu z grilu a hneď vyzerá na pohľad spokojnejšie. Opäť sadá na kolo a vydáva sa na trať nechať posledný kúsok morálky a sily čo mu ešte zostala. Jeden žasne nad výkonom takýchto borcov. Kúsok od nás mala odparkovaný svoj športiak aj víťazka sólo žien Iveta, ktorá prišla z Prahy, odjazdila 24 hodín a opäť sa sama odviezla domov. Bez akejkoľvek podpory. Sánka dole šéfe.
Postupom času sú už pozície v našej kategórii ako tak jasné, no v kategórii jednotlivcov sa bojuje až do úplného konca. Kategóriu sólo muži vyhral Hovanec Martin pred Petrom Petrilakom a po urputných bojoch si tretie miesto vybojoval Vik Jiří. Aj medzi ženami sa bojovalo do konca kde si prvé miesto ustrážila Iveta Moldavčuk pred Krajňákovou Katarínou a treťou Sedliačkovou Monikou. My „SpektrumSZ“ (Faktor, Šukala, Cisik, Nižník) sme s 68 kolami a 544 najazdenými kilometrami skončili druhý. Vyhrali Lednické kone ktoré najazdili o dve kolá viac, no a tretí skončili mladí z CK Energia Svit.
A ako to zhrnúť? No proste jeden vydarený víkend v spoločnosti rovnako postihnutých ľudí, výbornej atmosféry a priateľskej nálady. Trať a zázemie výborné, sprchy s teplou vodou po celý čas, na občerstvovačku sme moc nechodili ale nepočul som nejaké vážnejšie nedostatky.
A keďže tieto riadky už píšem odpočinutý, tak dovidenia v Jihlave, priatelia………..
Minuloročné video môžete nájsť tu