Náchod……..Náchod je momentálne moja najobľúbenejšia dvadsaťštvorka z celého Československého seriálu. Nie len pre perfektnú technickú trať, ale aj kvôli ľudom, ktorí ju robia. Jaroslav Roluhán s Lukášom Habrom (a samozrejme celý organizačný tím) do tohto preteku dávajú celé svoje srdce. A aj podľa ohlasov od súťažiacich to robia „zatraceně dobře“. Keďže tento rok odpadla Opava a Náchod je posledná 24ka v seriáli, tak sa tu koná aj finále série a zároveň sa vo svojom druhom ročníku chopili organizácie otvorených majstrovstiev ČR. A tak sa na konci bude odovzdávať veľká kopa medajlí.
Ako obvykle sa po práci opäť naskladáme do auta, naložíme Michala a vyrážame na 5,5 hodinovú cestu s jediným cieľom – vyhrať preteky a tým aj celú tohtoročnú sériu. Keďže oblasť Náchodska celkom dobre poznám (11x Rallye Sudety a 5x MTB Trilogy), cesta ubieha bez problémov. Večer, keď sme dorazili do cieľa našej cesty – autokemping Běloves, vybehol na nás spod štartovacieho oblúka Vlado a hneď na nás spustil: Kde ste? Všetci sa na vás pýtajú! A vás poznajú všetci? Hej, hej. Začíname mať pocit, že nás už ozaj všade poznajú !-) Keďže je už tma a my sme strašne, ale strašne leniví rozkladať stany na spanie, (naviac začalo drobne popŕchať) s malou dušičkou idem za Lukášom, či by sa v kempe nenašla chatka pre 4 skromné a nenáročné duše. Ponúka nám svoju, ktorú má ako zázemie na zajtra a my ju radi prijímame. Nezdržujeme sa tak vybaľovaním a zamierime rovno pod stan Primátor doplniť nejaké tie ionty a minerály. Ráno, vyspatí do ružova, skočíme na prezentáciu, dokúpiť nejaké zásoby do blízkeho supermarketu, povyberáme bicykle z dodávky, ktoré nám večer Vlado ochotne uschoval a konečne sa vybalíme…
V kempe je už čulý ruch. Všade počuť debaty o taktike a všakovaké predsavzatia: napr. „budem jazdiť celú noc…..a nech aj prší, v noci na to šlápnem,….a podobné srandy, len aby sa človek poriadne nabudil. Ako som už písal, 24ka, to je jedna veľká rodina rovnako postihnutých ľudí. Nie len tých čo pretekajú, ale aj tých čo sa starajú o servis, občerstvenie, oblečenie, priebežné výsledky, povzbudzovanie,… Im určite patrí veľká vďaka, hlavne pri jednotlivcoch. Len si predstavte: 3 hodiny v noci: Nabil si mi to svetlo? Dala si mi uschnúť ten dres? Já nechtel rohlík, ale housku! Čaj! Nie ionťák! … No, mňa by asi ráno stíhali za ublíženie na zdraví ……Všetka česť za túto obetavosť pre, v tú chvíľu nič si nevážiacich unavených pretekárov.
Dvanástu hodinu preruší výstrel z Jakubovej pušky a štartovné pole vyrazí na náročnú trať, ktorá vedie po lúkach, lesoch a parkoch. Asfaltka je iba kúsok po štarte. Mne trať vyhovovala absolútne, no boli aj ohlasy, že bolo blato, šmykľavé korene, ťažké stúpania, ešte ťažšie zjazdy … Áno, ale podmienky mali všetci rovnaké. Na tejto sérii je super tá rozmanitosť tratí. Na začiatok jedna rýchla, ďalšia technická v parku po upravených chodníkoch a mačacích hlavách, tretia ťažká, ale rýchla s drncavými lúkami a štvrtá taká technická v lese. Keďže nejak nestíhame trénovať, ale niečo už predsa máme odjazdené – vyhovujú nám trate, kde sa dá niečo získať skôr dobrou technikou ako výkonnosťou. Po mesiaci od Jihlavy sedím prvý krát na bicykli a ani chalani toho viac nenajazdili a tak našou taktikou na víťazstvo je ukázať súperom silu hneď od začiatku – vybudovať si náskok a dúfať, že ich psychicky zložíme. Taktika vychádza na výbornú. Po minútkach získavame náskok a večer už máme dve kolá k dobru, načo naši súperi reagujú zvoľnením tempa a my si tak môžeme trocha oraziť.
Na trati však prebiehajú urputné boje, pretože sa jedná o MČR jednotlivcov a dvojčlenných tímov a nik sa nechce vzdať bez boja.. Chvíľami popŕcha, ale nie je to Opava 2016. Jazdí sa celú noc. Tu treba opäť pochváliť usporiadateľov za to, že na trati boli regulovčíci asi najdlhšie zo všetkých pretekov a bolo až neuveriteľné, že v každom, ozaj každom kole, vám dokázali zatlieskať a povzbudiť pokrikom „hop hop, dávej, jeď, dobrý,..“ No a tá partia veselých dievčat hore v altánku, to je kapitola sama o sebe. Takú veselú kopu neskoro do noci som dávno nevidel. Aj ten, kto odpadával od vyčerpania naskočil na konci stúpania do sedla, a za búrlivého aplauzu zo seba vydal posledné zvyšky síl (aj za cenu, že to v zjazde dlho predýchaval). Super. Strašne to človeka nakopne. V noci s osvetlením sa jazdí podstatne pomalšie. Ani čínske reflektory s miliónmi lúmenov nedokážu osvetliť všetky korene a záludnosti, ktoré sa na trati nachádzajú. Treba uvážlivo vyberať stopu, hlavne v blate, s ktorým niektorí neskutočne bojujú, až je nám ich skoro ľúto. My, odrastení na Maríkovskej divočine, s týmto nemáme absolútne žiaden problém a pomáhajú tomu aj moderné bicykle s 29 palcovými podhustenými bezdušovými kolesami. „U mňe dobrý!“ Ku trati už nie je čo dodať, len to, že je skvelá, aj keď jednotlivcov musela strašne bolieť! Vždy tu bol ale zdravoťák ochotný hneď pomôcť. Sprchy boli celý čas s teplou vodou, záchody s papierom (a žiadne smradľavé toi-toi-ky :-D). V prípade poruchy servis, alebo zapožičanie celého bicykla. Tak isto bol skvele zabezpečený bufet, kde bolo všetko, na čo si rozmaznaný pretekár spomenie. Vlaste jeden nedostatok by sa našiel! A to nedostatok oškvarkovej pomazánky o tretej v noci. Na druhú stranu musím priznať, že obidva poháre som zjedol asi sám.
V takej skvele zabezpečenej Jihlave bolo strašne veľa doslova profesionálne zorganizovaných usporiadateľov, ale vôbec som netušil, kto je „hlavný“ usporiadateľ. Zato v Náchode Lukáš Habr sa od piatka do nedele neustále pohyboval v depe, s každým sa kamarátsky porozprával, povypytoval sa či niečo nechýba a vždy pridal pár povzbudivých slov. Popri tom stihol ešte spraviť aj preteky pre deti, ktoré sa aj s vyhlásením výsledkov konali súbežne s dospelými.
Po 24 hodinách si prvé miesto a zároveň titul majstra ČR vyjazdil Jaromír Lecnar, druhý bol Pavel Jirasek a tretí skončil Martin Hovanec. Titul majsterky ČR a jedenáste miesto celkovo medzi mužmi si vybojovala Katarína Ludvíková, vicemajsterkou ČR sa stala okrem iného aj vicemajsterka SR s pred dvoch týždňov, večne usmiata Iveta Moldavčuk, no a na treťom mieste skončila aktuálna majsterka SR Katka Krajňáková. Naše zloženie (Faktor, Cisík, Šukala, Ržonca) bralo 1. miesto pred Lednickými koňmi. Týmto sa nám podarilo po druhý krát zvíťaziť aj celkovo v Československom seriáli 24 hodín MTB pred chalanmi z Lednických koní. Záverečný ceremoniál sa zbytočne nenaťahoval, aj keď cien bolo neúrekom. Majstrovstvá ČR, Náchodská 24hour MTB, finále Československého seriálu 24 hodín MTB.
24ky, to sú hlavne priatelia, zábava, ale aj drina a pot, balansovanie medzi tým, keď telo už nemôže aj keď hlava by strašne chcela – poprípade presne naopak – keď to už hlava nezvláda aj keď by sa dalo, no bohužiaľ prší, praží slnko, je blato, moc sa práši, nejde to do kopca, nejde to z kopca,………..
Ešte raz ďakujem všetkým, ktorí sa podieľajú či už na organizácii, alebo si len prišli zmerať svoje sily s ostatnými, a tak isto všetkým novým aj starým priateľom, s ktorými sme sa pravidelne stretávali v sérii a zvlášť Lukášovi a Jarovi za ich perfektnú akciu. Vidíme sa o rok priatelia ………………
