Po dvoch týždňoch pokračuje seriál dvadsaťštyri hodinových pretekov na trati v Jihlave, kde sme pred piatimi rokmi brali piate miesto ako najlepší Slovenský tím. Naša vycibrená logistika dostáva zabrať lebo zbaliť štvorčlennú osádku na predĺžený víkend s komplet vybavením , či už na preteky alebo do zázemia + 4 bicykle je dosť veľký oriešok. Keďže sme vyrástli na TETRIS-e, skúšame sa pár krát naložiť a vyložiť a tak do hodiny vyrážame smer Jihlava.
Dnes namiesto Romana nakladáme najmladšieho člena Michala. Tajne dúfame, že Michal bude naša útočná zbraň na súpera. Po pár hodinách, večer, bezpečne dorážame na miesto určenia a na uvítanie nás čaká príjemná tradícia na ktorú som si spomenul hneď ako som uvidel uvítací výbor. Ani som nestihol zatiahnuť ručnú brzdu a už mám jeden v sebe od usporiadateľov, ktorí nám následne pomáhajú s navigovaním v zázemí. Dopredu sme si dohodli s kamarátom Jánom (robil nám spoločnosť v Kuchyni), že nám opäť pri sebe chytí flek a tak po chvíli hľadania parkujeme na výbornom mieste na okraji kempu. Než rozložíme stany, už je u nás kopa známych. (napr. Vlado, ktorý si neveriacky fotí, čo všetko vošlo do Picassa, so slovami „Toto mi manželka určite neuverí“) Bohužiaľ, známych sa zišlo toľko, že sme vôbec nestihli sprievodný program, ktorí bežal v zázemí… koncert skupín Joyners, Hodiny, Turbo,…
Po poučení na námestí nasleduje slávnostný štart cca. 300 štartujúcich, odkiaľ sa pokračuje naspäť k priestoru cieľa. Štart týmto získal na atraktivite a aj peletón príde do prvého stúpania už pekne nadelený a následne nevznikajú v náročnom prvom stúpaní zápchy. Michal preletel cez depo na cca. 4. mieste a pozíciu si udržal aj po prvom kole. Striedanie prebieha tak, že striedajúci čaká vo vyhradenom priestore, dochádzajúci musí preskočiť cyklokrosovú prekážku a odovzdávka prebehne dotykom v stoji.
Trať v Jihlave je výnimočná. Výnimočná svojou polohou. Začína sa v lesoparku a rôzne cestičky a single sa striedajú s jazdou po uliciach mesta. Nechýbajú rôzne prírodné skoky, vlnky ale aj schody, či už kamenné, drevené alebo divácky veľmi obľúbené schody z hradného parku. Náročné výjazdy striedajú rýchle zjazdy a ani jazda po všade prítomných mačacích hlavách nie je rozhodne zadarmo. Veľmi rozmanitá a zaujímavá trať aj vďaka všadeprítomným divákom, ktorí vám nedajú zosadnúť ani v tých najprudších stúpaniach. Naša taktika, na tak náročnej trati, striedať po jednom kole žne úspech a zatiaľ sa držíme na popredných miestach.
Ako sa zvečerieva, vytiahnem gril a opäť ponúkam kolegu sólistu, no dnes to naňho pôsobí úplne opačne ako naposledy v Kuchyni. Po nadlabnutí sa rozhodne ukončiť svoje trápenie, behom chvíle mizne v stane a ukáže sa až ráno. Niekedy proste nie je Váš deň! My sme si do polnoci vytvorili malý náskok na druhých a tak sme mohli prehodnotiť taktiku tak, aby sme sa trochu prespali ale pri tom nestratili náskok. Striedame s Michalom 3x po jednom kole a Braňo s Jarkom sa skúšajú chvíľu prespať. Po treťom kole budím Braňa a keď svoje posledné kolo odjazdí aj Michal, budí Jarka a tiež zaľahne do spacáku. Svoj náskok si cez noc udržíme a na tretie miesto sa posunuli chalan z Lednických koní, ktorý boli ešte večer piaty. Ráno už opäť striedame po kole a prvé miesto si pohodlne strážime, ba dokonca máme náskok aj pred domácim tímom Uniqua Jihlava (40+) a vedieme tak celkovo. Popravde, toho som sa trochu bál! Nejaké oddychovanie sa nekoná a naháňame sa až do posledného kola, s vidinou celkového víťazstva! To sa nám nakoniec aj so šťastím podarilo (moji známi vedia) a po 24 hodinách Braňo pretína cieľ 61. kola, (537km) čo je o 3 kolá viac ako Cyklohelios a 4 kolá viac ako Lednické kone.
Na vyhlásenie výsledkov sa vôbec nečaká ako pri maratóne, pretože do jednej len len stihneme pobaliť veci do auta. Medzi mužmi vyhral Kozák Tomáš, druhý skončil Krejčí Ondrej a tretí bol Hovanec Martin. Medzi ženami si prvé miesto vyjazdila Krajňáková Katarína ktorá súperila bohužiaľ len sama so sebou, keďže štartovala ako jediná žena v kategórii. My (SpektrumSZ) v zložení Faktor, Cisik, Šukala, Ržonca, sme sa umiestnili na prvom mieste pred tímom Cyklohelios a kamarátmi z Lednických koní. Naše umiestnenie nám trochu skomplikovalo logistiku, keďže za prvé miesto sme dostali priamo od pána sládka sud piva „Ježek 11°“. Ale že dobrých ľudí sa všade veľa vojde, tak Michal, sťa by najmladší člen výpravy, nemusel ísť domov vlakom.
A ako zhrnúť Jihlavskú 24 hodinovku? Úžasná trať ktorá vám nedá ani na chvíľu oddýchnuť, pritom neskutočne baví. Neustále povzbudzovanie divákov je prudko návykové. Občerstvovačky boli zásobené ako švédske stoly na luxusnej dovolenke. Servis bicyklov otvorený 24 hodín. Sprchu vo vojenskom stane som si pre nedostatok času nestihol dopriať. V piatok koncerty, pivné stany,…. Tu je proste vidieť, že ich to baví, majú dostatok skúseností z minulosti ale hlavne dostatočne veľký tím obetavých ľudí bez ktorých by takáto akcia nešla zorganizovať……
Ďalšie kolo seriálu sa koná v Belej-Nižných Kamencoch, ktoré žiaľ vynecháme, pretože v rovnakom termíne pomáhame organizovať 2. kolo Škoda Bike Open Tour – Dohňany Púchov Trophy spolu s CK Epic Dohňany a Bikermi z Púchova.
A s tými, čo sa neuvidíme v Dohňanoch, dovidenia na otvorených majstrovstvách ČR v Náchode …… priatelia.
Peter
