Ukončenie sezóny a spomienka na kamarátov

Home / Nezaradené / Ukončenie sezóny a spomienka na kamarátov

Ako každý rok aj teraz sme sa rozhodli ukončiť sezónu spoločným výjazdom na Stratenec (3 kríže) pri príležitosti sviatku Všetkých Svätých. Aj keď studené ráno nám moc neprialo a hmla moc nelákala na bikový pojazd, rozhodol som sa niečo po deviatej sadnúť na bike a vyrážam smerom do Prosného. Keďže stretnutie je dohodnuté na 9:30, začínam tak nejako tušiť že moc nestíham a zas a znovu (ako vždy keď idem niekde na dohodnutý čas) takmer atakujem svoj KOM na Udičáku. Bez vydýchania sa púšťam dole, cestou ma ešte na pár minút zdrží prechádzajúce stádo oviec a už prášim hore Maríkovskou dolinou. Našťastie ma už chalani poznajú a tak pár minútok počkali.

Povzbudený ionťákom a inými podpornými prostriedkami vyrážame ako 9-členná skupinka smerom do Dolnej Maríkovej, kde priberieme ešte dvoch členov a pokračujeme smerom na sedlo Adamkov (altánok).

Pod kopcom sa znovu povzbudíme, vyzlečieme čo netreba, kedže už vyšlo slnko, a stúpame ďalej. Na záver ešte dáme taký akože šprint s mladším Hrtánkom, nech sa nepovie že netrénujeme, a pokračujeme už do blata smerom na hrebeň.

Odtiaľ smerom na Stratenec, kde zapálime sviečku a stretneme sa s druhou skupinkou, s trénermi a deťmi z tímu CK Epic Dohňany.

Keďže nám začína byť zima a pomaly aj máme hlad, vidina borůvkáčov nás ženie smerom na Portáš. Všetko prebieha podľa plánu až do Malého Javorníka, kde sa Maťovi pri zosadaní z bicykla podarí vytknúť si členok, a tak sa od nás musia aj s jeho otcom oddeliť.

My pokračujeme už v trošku pochmúrnejšiej nálade na Portáš. Hrebeň sa vlní neustále hore a dolu a ja len počítam kopce a vyčkávam na ten posledný, lebo hlad začína byť čím ďalej tým silnejší súper. Na chate sa zhodou okolností končí aj nejaký beh, a tak Portáš praská vo švíkoch. Rýchlo zjeme len kyselicu a vraciame sa dole. Zjazd plný blata si podaktorí užívajú, ja osobne nie, lebo viem, že si ho ešte na cyklokrosoch túto sezónu užijem až až. Po čiastočne spevnenej ceste zíde do Stolečného a na konci sa pripájame na asfaltovú cestu z Ráztoky. Skladáme vláčik mocnejší, ako mal Sunweb v Bergene a ideme rozvesku až ku Štefanovi. Tu už len niektorí umyjú bicykle, pani Žilovcová nás ponúkne skvelým koláčom, rozlúčime sa a ideme domov. Pri stúpaní na Jaseničák si opäť vyčítam, že som sa zrovna tade vybral, lebo záverečná stojka mi vždy dovolí prevetrať aj tie najľahšie prevody na mojej jednoplacke. Potom sa už len spúšťam domov. Nezabudnem sa pokochať krásnym pohľadom na domovskú dolinu a už sa teším na teplý obed/večeru.

Kahančekový pojazd je jednou z mojich srdcových záležitostí, nielen preto že tu vždy stretnem skvelú partiu ľudí, s ktorými si vždy fajn pokecám, ale aj preto že sa jazdí po hrebeni Javorníkov, kde som de-facto na bicykli vyrástol a teraz sa tam už moc často nedostanem. Sú tu krásne trasy, nenáročné, ale hravé a keď jazdec vie, sem tam si aj poskočí, čo to vyšprintuje a zabaví sa. Bez rozdielu či ste sa ho zúčastnili alebo nie, určite vás radi uvidíme na Štefanskom výstupe, 27.12.2017. Ja osobne sa ho už neviem dočkať.

Michal

Za fotky ďakujeme Ferovi Hrtánkovi, odkaz na celý album môžete nájsť tu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *